Aneta Abrahámová: Život v USA mi pomohol v golfovom aj osobnom raste

Našu momentálne jedinú profesionálnu golfistu Anetu Abrahámovú sme vám už predstavili v predchádzajúcom rozhovore. Tentoraz bude témou jej štúdium a život v Spojených štátoch amerických, kde pôsobí už viac ako 4 roky.

Mala si ako športovec v škole nejaké úľavy? Bolo veľmi náročné skĺbiť tréningy a turnaje so štúdiom?

Ak sme nehrali na turnaji, musela som ísť na každú hodinu a na každý predmet. Stretla som sa s učiteľmi, ktorí prihliadali na to, že som na turnaji. V USA veľa ľudí podporuje šport a patria k nim aj učitelia. Keď som im povedala, že hrám golf za univerzitu, boli veľmi radi. Stále to však záleží od známok a od toho, ako sa učíte. Platí, že ak máte počas semestra zlé známky, na turnaj ísť nemôžete. Jednoducho sa treba konštantne dobre učiť. Ja som vyštudovala medzinárodný biznis a manažment v Kelley School of Business a certifikát v event manažment, takže sa to zvládnuť dá, len to vyžaduje veľa úsilia. Horšie to bolo so skupinovými prácami. Tých je na univerzitách v USA veľa. Mala som napríklad 5 predmetov za semester a v každom som mala inú skupinu, s ktorou som pracovala na projekte. Tam som potom musela vysvetľovať, prečo nemôžem byť na všetkých stretnutiach mimo školy, stále som hľadala spôsoby, ako to skĺbiť.

Kedy si sa učila? Po nociach?

Áno, po nociach (smiech). A to som mala šťastie, že som ovládala angličtinu, keď som na univerzitu do Spojených štátov odišla, no musela som doháňať slovnú zásobu. Zaujímavosťou je, že na univerzitách v USA máte veľa domácich úloh, ktoré posielate profesorom online pred deadlinom a tam neprihliadajú , či máte turnaj alebo nie.

Nebola si v čisto športovej triede, kde sa spolužiaci venovali iným športom?

Moja univerzita je veľmi veľká, takže sa zriedka stalo, že by som mala predmet so športovcami. Počas štúdia som stretla študentov z rôznych  krajín. Moje štúdium bolo trochu iné, keďže som mala dobré známky bola som vybraná do Honors programu celej univerzity ako aj v mojej biznis škole. Na každý predmet som robila extra projekt, alebo som musela absolvovať nejakú extra skúšku. Aj keď som mala obor biznis, musela som mať zapísanú vedu, umenie, matematiku, atď. Až keď som sa dostala do tretieho a neskôr štvrtého ročníka, všeobecné predmety postupne ubúdali a už to bolo orientované viac na biznis. Systém štúdia na mojej biznis škole bol taký, že po dvoch ročníkoch sa do 3. a 4.ročníka dostali len študenti s dobrým priemerom známok. Univerzitu som ukončila s tromi medailami (Kelley School of Business Honors, IUPUI Honors College, Student-Athlete) a bola som zaradená medzi top 100 študentov celej univerzity. Moje akademické úspechy ocenil aj rektor univerzity, riaditelia Summit League a Horizon league ( konferencie 1. divízie)  a Trénerská asociácia dievčenských družstiev prvej divízie, keď mi poslali za každý rok ocenenia.

Asi si veľmi rada, že to máš už za sebou…

Počas štúdia som mala veľa mimoškolských aktivít ako napríklad, dobrovoľné práce, tímová kapitánka, bola som tiež predsedkyňou komisie všetkých športovcov na celej univerzite, ktorá usporadúvala rôzne podujatia. Takže, po promócii som si určite vydýchla. Ale, na druhej strane, mi chýba môj školský ženský i mužský tím, s ktorými som strávila celé dni.

Chcela by si študovať ďalej?

V USA je to tak, že musíte mať pracovnú skúsenosť v dĺžke dva až päť rokov pre štúdium MBA. Viem, že na niektorých univerzitách sa dá pokračovať plynule, napríklad, ak chcete študovať externe alebo online. Momentálne sa sústreďujem len na golf, ale jedného dňa je mojím cieľom získať MBA z Ivy League školy.

Stretla si počas štúdia ďalších študentov Slovákov?

Na univerzite nie, ale na turnajoch som stretla hráčky z Čiech, ktoré som poznala z domácich turnajov. Keď som študovala v poslednom ročníku, tak prišla študovať jedna Rakúšanka, ktorá vie i po česky. Po ukončení štúdia som sa zoznámila napríklad s jednou českou rodinou, ktorá žije v Indiane. Stali sa mojimi americkými starými rodičmi (smiech). Keď som v Indiane, tak k nim aspoň raz za týždeň chodím na návštevu. Už som spoznala celú ich rodinu, majú veľa vnúčat v mojom veku. Nedávno, po pondelkovej kvalifikácii na LPGA v Indiane, som stretla Kláru Spilkovú, vždy je milé rozprávať sa v rodnom jazyku v zahraničí.

Zostávaš po skončení školy v Indiane, alebo sa plánuješ niekam presťahovať?

V Indiane sa mi veľmi páči a keďže som tam 4 roky študovala, mám tam veľa známych a kamarátov z univerzity. Viacerí ale po skončení školy dochádzajú za prácou a v Indiane už netrávia toľko času. Iní sa zase vrátili domov do Európy. Nevýhodou je, že v Indiane je neuveriteľná zima. Počas zimnej sezóny som sa presťahovala na Floridu, keďže tu býva môj  tréner a tiež veľa profesionálnych hráčov, s ktorými trénujem. Výhodou Floridy je možnosť trénovať celoročne vonku. Na druhej strane, v lete tam príliš často prší, je tam vysoká vlhkosť vzduchu a neskutočné teplo, takže v lete má zase lepšie podmienky na golf Indiana alebo možno Texas.

Koľkokrát ťa v USA navštívili rodičia?

Rodičia chceli ísť so mnou pri nástupe na univerzitu, ale rozhodla som sa, že odletím sama. No keď som tam prvý deň prišla, všetci boli s rodičmi a ja jediná sama (smiech). Na ten pocit skutočne nikdy nezabudnem. Vlastne prvýkrát rodičia prišli za mnou na moju promóciu, ale brat ma bol pozrieť asi štyrikrát a navštívili sme spolu Washington, New York, Los Angeles, San Francisco, Las Vegas…som veľmi rada, že som tieto mestá videla mimo turnajov, lebo som si ich stihla pozrieť. Počas turnajov na to veľmi čas nie je. Na univerzite sme mali však výborného trénera, ktorý rád cestoval a snažil sa trip naplánovať vždy tak, aby sme mali aspoň pol dňa, či už pred alebo po turnaji, na spoznávanie miest, kde sme práve hrali. Osvojila som si to a preniesla aj do profesionálneho golfu.

Fandíš športu vo voľnom čase? Bola si sa pozrieť napríklad na slávnej NHL alebo NBA?

Bola som na niekoľkých zápasoch NBA, NFL a MLB. V Indiane fandím basketbalovému tímu Pacers a futbalovému Colts. Máme tu 3 veľké univerzity, medzi ktorými je veľká rivalita a počas sezóny majú medzi sebou množstvo univerzitných športových zápasov. V USA je šport vnímaný trochu inak, je to skôr tradícia – ísť si pozrieť s rodinou alebo kamarátmi nejaký zápas, alebo ho sledovať spoločne v televízii.

Ako ešte zvykneš tráviť voľný čas?

Mám veľmi rada hudbu, spoznala som niekoľkých spevákov a maliarov, preto často chodím na ich koncerty alebo vernisáže. Po promócii som dostala od kamaráta gitaru, tak pri každej voľnej príležitosti sa snažím niečo naučiť. Bývam neďaleko pláže, na ktorej zase rada behám alebo cvičím jogu. Navštívila som mnohé národné parky a dobrá túra mi vždy pomohla odreagovať sa. Po turnaji vždy rada zostanem o deň dlhšie a spoznávam nové miesta. Medzi moje najobľúbenejšie mestá patria LA, San Francisco, St. Augustin, New Orleans, a Austin. Každý rok si dávam Bucket list miest alebo národných parkov, ktoré by som chcela navštíviť.

S Rorym Sabbatinim si sa náhodou v USA nestretla?

Nie, ale stretli sme sa tento rok v Penati . Cením si, že si našiel čas sa so mnou stretnúť a porozprávať sa o profesionálnom golfe. Asi jednu z najdôležitejších vecí, čo som sa naučila počas univerzity, je networking. Aj v priebehu štúdia som mala niekoľkých mentorov, ktorí mi vždy hovorili o potrebe sa pýtať správnymi otázkami, ktoré mi pomôžu buď v osobnom alebo v športovom raste. Na Roryho som mala veľa otázok týkajúcich sa života a golfového prostredia na Floride, ako postupovať pri výbere caddyho alebo vzťahu medzi hráčom a jeho tímom. Len nedávno som sa presťahovala, takže dúfam, že sa s Rorym a jeho manželkou Martinou opätovne stretnem.

Aký je ten život v Spojených štátoch? Je to to, o čom si snívala?

Áno, aj nie (smiech). Celkovo sa mi život v Amerike páči, zvykla som si naň, no vždy, keď prídem na Slovensko, cítim, že tu som doma. Veľmi si vážim, že mi rodičia umožnili žiť v Amerike. Na univerzite som sa naučila tímovosti nielen v športe, ale aj pri skupinových projektoch. V golfovom tíme sme mali tri pravidlá – byť včas, neodvrávať a nevyhovárať sa. Hrala som turnaje, pri ktorých aj snežilo a na druhú stranu na poslednom turnaji sme hrali v +47 stupňoch Celsia. Určite som sa naučila rýchlej adaptácii a samostatnosti, lebo na turnajoch som sama a všetko mimo turnajov si taktiež vybavujem sama. Mám šťastie, že za posledné roky som získala mnohých blízkych priateľov a trénerov, ktorí tvoria moju americkú rodinu. Myslím si, že je dôležité sa obklopovať a tráviť čas s ľuďmi, ktorí majú podobné ambície a navzájom sa podporujú.

Čo považuješ za najväčší zážitok v USA, vďaka čomu si si povedala, že stál ten odchod za to?

V mojom poslednom ročníku na konferenčnom turnaji na Floride som posledné kolo skončila s tromi birdie, vďaka čomu mô j tím vyhral a prvýkrát v histórii univerzity sme postúpili do NCAA turnaja. Mať divákov, mojich troch trénerov, dievčenský a mužský tím pri sebe na záverečných jamkách, ktoré som dotiahla do víťazného konca, bol najväčší zážitok. Vtedy sa tá tvrdá drina na golfových a mentálnych tréningoch za posledné štyri roky naozaj vyplatila. Myslím si, že golfový rast je proces, kde sa neustále učíte z úspechov, ale aj z neúspechov a postupne sa pomalými krô čikmi posúvate dopredu.

Z profesionálneho okruhu mám peknú spomienku, keď som v Texase pomáhala s juniorskou akadémiou a videla, s akým úžasom ma sledujú odpaľovať loptičky. Pripomenulo mi to okamihy, keď som pred rokmi sledovala LETku na Táľoch (a neskô r som ju hrala ako amatérka). V tom týždni ma niektoré deti prišli povzbudiť počas turnaja a skočila som v top 10. Neskô r, som našla v e-maili fotku od rodičov jedného juniora, že vyhral turnaj. Veľmi ma potešilo, že som pomohla motivovať mladého hráča k úspechu.

Z osobného života rada spomínam na zážitok, keď som sa zoznámila s jedným známym spevákom ktorý je veľkým fanúšikom golfu. Zobral ma na niekoľko koncertov a mala som možnosť vidieť koľko tvrdej práce, nielen športovci, ale aj hudobníci musia vynaložiť, aby sa stali úspešnými. Takže, on dostáva hodiny golfu a ja hodiny gitary 🙂

Kde hľadáš motiváciu?

Kým som hrala za univerzitu, motivácia bola jasná – reprezentovať nielen seba, ale aj školu. Každá škola si samozrejme vedie štatistiky a ja som pomaly v každej chcela byť najlepšia. Podarilo sa mi prekonať veľa univerzitných rekordov. Napríklad v počte vyhratých turnajov, keď som ich vyhrala 5, alebo 24x som skončila v TOP 10, za univerzitu som odohrala 106 turnajových dní. V poslednom ročníku som bola golfistkou roka v našej konferencii. Ocenenia ako také sú externá motivácia, ale určite, čo ma viedlo k ich získaniu, bola motivácia vnútorná. Počas univerzity moja vnútorná motivácia bola, viesť tím podľa mojej najlepšej schopnosti, a to nielen po golfovej stránke, ale aj po ľudskej. Momentálne tým, že som jediná zo Slovenska v profesionálnom ženskom golfe čo hrá pravidelne turnaje, tak mojou motiváciou je dobre reprezentovať moju rodnú krajinu.


V rozhovore s Anetou Abrahámovou budeme pokračovať aj o týždeň. A našej golfistke fandíte, alebo sa chcete o nej dozvedieť viac, môžete ju sledovať na instagrame @_aneta_abrahamova.

Generálny partner

Hlavní partneri

 

Mediálni partner

 

Partneri

    

 

SKGA NEWSLETTER