Aneta Abrahámová: Mojím snom je štartovať za Slovensko na olympiáde

Tenis vymenila za golf a neľutuje. Jediná slovenská profesionálna golfistka Aneta Abrahámová odpovedala na otázky pre portál SKGA. Prinášame vám prvú časť rozhovoru, ktorý vznikol počas jej krátkeho pobytu na Slovensku.

Ako si sa dostala ku golfu?

Od štyroch rokov som hrávala tenis. Venovala som sa mu 10 rokov a bolo to náročné zosúladiť závodný tenis s povinnosťami na jazykovom gymnáziu. S rodičmi som sa zhodla na tom, že uprednostním školu. Športovať som chcela naďalej, ale na inej úrovni a fyzioterapeut mi odporučil golf. Takže v  trinástich som začala hrať golf, ale iba tak, pre zábavu. Postupne ma golf začal baviť čoraz viac a začala som postupne hrať US Kids Golf, SKGA túru olympijských nádejí, zahraničné majstrovstvá rôznych európskych krajín a s reprezentáciou Slovenska som sa zúčastnila niekoľkých majstrovstiev Európy aj sveta. Následne prišla ponuka ísť študovať a hrať do Spojených štátov amerických.

Bolo náročné preorientovať sa z tenisu na golf?

Myslím si, že mne tenis veľmi pomohol. Dokonca platí, že dobrí tenisti sú zároveň aj dobrými golfistami.  Mne predchádzajúca skúsenosť s tenisom pomohla po mentálnej aj fyzickej stránke. Tenis vlastne dodnes ešte stále hrávam. Univerzitní tenisoví tréneri ma často videli hrať so svojimi spolubývajúcimi,  tak mi ponúkli byť aj v tenisovom tíme (smiech). To by mi už ale časovo naozaj nevychádzalo – robiť dva športy vrcholovo a ešte popri tom študovať. Pokračovala som samozrejme len v golfovom tíme, lebo som vedela, že sa chcem venovať golfu profesionálne.

Ponuka zo Spojených štátov amerických potom prišla na základe tvojich dobrých výsledkov?

Áno, absolvovala som dva väčšie juniorské turnaje- Doral Publix a Orange Bowl na Floride. Vtedy som sa na nich zúčastnila ako prvá Slovenka. Práve na ne chodí veľa skautov a univerzitných trénerov. Oni prihliadajú nielen na golfové,  ale aj na akademické úspechy hráčov a následne mi poslali ponuky.

Ako zareagovali rodičia na tieto ponuky? Hrajú tiež golf?

Nie, vôbec nikto z mojej rodiny golf nehrá. Za ten čas čo hrám, sa rodičia samozrejme o golfe naučili veľa. Obaja predtým takisto hrávali závodne basketball, otec i tenis a v športe ma odmalička veľmi podporujú. Vozili ma na každý tréning a turnaj, odkedy som dostala vodičák, chodím na turnaje sama. Aj keď som išla do Ameriky, stáli pri mne, no mali sme to nastavené tak, že ak sa mi tam nebude páčiť, môžem sa vrátiť a nič sa nedeje. Štipendium podpisujete vždy na rok, nie na celé štvorročné obdobie, to znamená, že môžete kedykoľvek odísť. Nie je to vždy ľahké, musela som vstávať o 5 ráno na kondičný tréning a išla som pešo 20 minút, tak som si hovorila, či mi je toto treba (smiech). Dnes som rada, že sa to nevzdala a vydržala som. Pomohlo mi to v osobnom raste, hoci nie je jednoduché spoliehať sa stále len sám na seba. Myslím si, že nie je dobré sa vzdať, ak sa raz stane niečo zlé, alebo keď niečo nevychádza podľa plánu.

Aký bol odchod do Ameriky?

Bola som vychovávaná k samostatnosti, takže som sa nebála, ale tešila. Čakalo ma niečo nové a sama som nevedela, čo môžem od toho očakávať. Pamätám si, že na začiatku to bol kultúrny šok, lebo v Amerike funguje všetko inak – či už po akademickej, alebo golfovej stránke. My sme mali v tíme 7 až 10 hráčok a plus sme trénovali aj s mužským tímom, kde bolo tiež 7 až 10 hráčov, takže som sa vôbec nenudila. Už o 6 ráno som mala kondičné tréningy, potom od 9-tej školu a od 14-tej popoludní dvoj/troj hodinový tréning. Cez víkendy som mala len golf a doháňala školu. Večery tiež neboli vždy voľné. Napríklad, keď ste v prvom ročníku, tak sa musíte ísť večer povinne učiť do knižnice. Nejaké semestre som mala predmety aj večer od 18-tej do 20:40. Za celý rok sme hrávali 10-12 turnajov po celej Amerike.

Takže nebolo ani kedy smútiť za rodinou?

Ani nie, tie prvé 4 mesiace ubehli tak rýchlo a naviac sme boli v pravidelnom kontakte, že som si to ani nevšimla.

Ako je to teraz?

Momentálne mám viac voľného času, ako keď som bola na škole, ale snažili sme sa s trénermi nájsť kompromis, aby som nestála len celé dni na ihrisku 8 hodín. Dôležité pre mňa je, aby som konečne mala čas aj na rodinu, kamarátov, mohla ísť niekam na výlet, skrátka, aby to nebolo teraz len o golfe. Do Ameriky som odišla po maturite a už som si tam na ten život zvykla. A čo sa týka golfového rozvoja, tak cesta do USA mi určite pomohla. Je tam vyššia konkurencia, hrajú tu hráčky z celého sveta, turnaje prvej divízie a aj profesionálne turnaje majú veľmi silné obsadenie.

Na začiatku si bývala klasicky ako študent na internáte?

Platí pravidlo, že ako prvák musíte bývať na internáte v campuse – čiže v areáli školy. Tým pádom som nepotrebovala auto, chodila som veľmi veľa peši alebo shuttle busom. Okrem toho, moja škola v Indiane bola priamo v hlavom meste len nejakých 20 minút od letiska. Až do posledného ročníka som vôbec nemala potrebu mať auto, kúpila som si ojazdené až  v poslednom štvrtom ročníku. Bývať v školskom ubytovaní, môžem len odporučiť lebo si nájdete množstvo kamarátov. Stretnete veľa ľudí z rôznych štátov, ktorí majú ten istý príbeh ako vy – prišli do cudzej krajiny, nikoho tam nepoznajú, nemajú tam rodinu. Tí, s ktorými som sa skamarátila hneď v prvom ročníku, tak s nimi udržiavam kontakt doteraz a navštevujeme sa niekoľkokrát do roka.

 

Môžeš prezradiť, aké si mala spolubývajúce?

Mala som šťastie, že som bývala s tenistkami a aspoň raz do týždňa som s nimi aj chodila hrávať tenis alebo som im aspoň robila sparring partnera. Oni sa však po univerzite vrátili domov a ja som potom bývala s mojimi bývalými spoluhráčkami z golfového tímu. Stále som okolo seba mala ľudí, s ktorými som sa cítila veľmi dobre.

Aké máš teraz, po skončení školy ambície? Čo by si chcela dosiahnuť?

Vždy na začiatku sezóny si dávam krátkodobé aj dlhodobé ciele. Jeden z tých dlhodobých cieľov, je hrať na LPGA a na olympijských hrách. Podľa mňa by bolo skvelé, keby malo Slovensko zástupcu nielen v mužskej, ale aj v ženskej kategórii. Ciele si v golfe dávam postupne, snažím sa splniť krátkodobé ciele, ktoré ma povedú k naplneniu tých dlhodobých. Momentálne som v off-season takže s trénermi dávame veľmi veľký doraz na techniku švihu a kondičnú prípravu.

Stále je v hre miestenka na olympiádu?

Tokio už nestihnem, len nedávno som skončila školu a pred olympijskými hrami musíte mať určitú pozíciu vo svetovom rebríčku, takže sa začnem pripravovať na ďalšiu olympiádu.

Cítiš aj tlak alebo zodpovednosť, keďže si naša jediná profíčka – žena?

Tlak asi nie, ale zodpovednosť tam je, keďže sa chcem dostať na LPGA Tour a zviditeľniť Slovensko a ako som už povedala, chcela by som sa zúčastniť aj olympiády. Nie je to tlak, ale je to niečo, čo si vnútorne veľmi želám a chcem to dosiahnuť. Ďalšia zodpovednosť je, že stále reprezentujem univerzitu a sledujú ma profesori z Indiany aj tréneri z môjho bývalého i súčasného tímu. Veľmi ma podporujú, majú veľmi dobrý prehľad o mojich výsledkoch. Vždy keď dohrám, nájdem si nejakú sms-ku. Jej obsah závisí od toho, ako sa mi darilo (smiech).

Aká bola adaptácia z amatérskeho na profesionálny golf?

Je to rozdiel – ihriská, ktoré hrám teraz majú okolo 6600 yardov. V priemere sú teda o 400 yardov dlhšie, ako tie na univerzite. Toto bola jedna adaptácia, musela som popracovať na technike švihu a na kondičnej stránke. Pin pozície sú ťažšie na profesionálnych turnajoch, takže tvarovanie rán je nevyhnutné. Celkovo profesionálne turnaje sú iné, keď to porovnám s tými univerzitnými, lebo tam keď sa niečo stane, ste tím – máte okolo seba štyri spoluhráčky, dvoch trénerov, lenže medzi profíkmi ste sám za seba. Po čase sa samozrejme s niektorými skamarátite, ale tím netvoríte.

Ako vyzerá tvoj deň?

Keďže už nechodím na univerzitu, som golfistkou na plný úväzok. Keď som bola na univerzite, bola som zvyknutá na presný časový rozpis od trénera, naozaj všetko sme mali stanovené, čo ma naučilo disciplíne. Každý týždeň si s trénermi vypracujem tréningový a kondičný program na základe štatistík z predošlých turnajov. Deň začínam s takzvanou  warm-up routine,  potom trénujem 4 až 6 hodín, záleží od toho, či idem hrať na ihrisko, alebo nie. Hodinu trávim vo fitku a potom nasleduje strečing. Pravidelne jeden deň v týždni mávam voľno.

Takže nemáš okolo seba tím ľudí, ktorý ti pomáha a všetko za seba vybaví.

V golfe, ako aj v iných športoch,  je pre úspech dôležitý  tím ľudí,  avšak vytvorenie tímu je o financiách a golfová sezóna v USA je pomerne finančne náročná. Profesionálny golf nie je len o hraní turnajov,  ale tiež o finančnom pláne,  marketingu a hľadaní si sponzorov. V Indiane na základe som na základe mojich úspechov získala zadarmo členstvo v jednom prestížnom súkromnom klube a v jednom indoor zariadení. Na  Slovensku ma podporuje golfový klub Penati. Momentálne ma finančne podporujú len rodičia. Turnaje hrám pod slovenskou vlajkou, preto dúfam v podporu i zo strany slovenských sponzorov, aby som mala finančnú stabilitu a mohla sa sústrediť len na golf.

A ako vyzerá taký zápasový deň?

Turnaje sú väčšinou štvordňové,  s Pro-Am turnajom päť dní plus cvičné kolo, takže dá sa povedať, že turnaj mi zaberie celý jeden týždeň. Aby som to zvládla, je kondičná stránka veľmi dôležitá. V deň turnaja, hneď ako vstanem,  doma strečujem  20 minút, rozcvičím  sa hodinu pred tee timom. Jednotlivé kolá turnajov sa hrajú okolo 4 až 5 hodín a potom ešte pol hodinu trénujem, záleží ako dobre zahrám (smiech), a samozrejme regenerácia je veľmi dôležitá. Navyše, snažím sa absolvovať dva až tri turnaje mesačne, ale poznám aj hráčky, ktoré hrajú osem turnajov za sebou. Toto je veľmi individuálne, lebo každý hráč je iný a vydrží iné tempo a záťaž.


Čoskoro vám prinesieme ďalšiu časť rozhovoru s našou golfistkou Anetou Abrahámovou. Jej cestu vo svete profesionálneho golfu môžete sledovať aj na instagrame @_aneta_abrahamova.

Generálny partner

Hlavní partneri

 

Mediálni partner

 

Partneri

    

 

SKGA NEWSLETTER